"Negatívny výhľad ratingu znamená pre investorov vyššiu
pravdepodobnosť horšej známky Slovenska od Moody's v budúcnosti. Pre
naše verejné financie to znamená pravdepodobnosť vyššej rizikovej
prirážky v úrokovej sadzbe, ktorú si investori pýtajú za nákup
slovenského štátneho dlhu," očakáva analytik VÚB Michal Lehuta.
"Výdavky štátu na dlhovú službu, dnes okolo jednej miliardy eur ročne,
tak môžu do budúcnosti narásť," dodal.
Analytik J&T Banky Stanislav Pánis upozornil, že zhoršovanie
ratingu, špeciálne v časoch začiatku cyklu sprísňovania menovej politiky
a energetickej krízy, je niečo, čo dlhopisové trhy mimoriadne pozorne
sledujú. Na Slovensku sa do mixu budúcich výziev dostávajú aj
štrukturálne výzvy verejných financií, ako je napríklad rýchlo starnúca
populácia. "Tieto faktory budú znamenať, že nám môžu ďalej rásť rizikové prirážky, ktoré už od začiatku roka výrazne poskočili," uviedol Pánis.
Ďalší vývoj ratingu, ale najmä vlastnej ekonomiky, je podľa analytikov
závislý od budúceho vývoja cien energií. Samotné zhoršenie ratingu by
podľa Lehutu mohlo nastať napríklad v prípade nedostatku zemného plynu v
európskej ekonomike počas nadchádzajúcej zimy. To by totiž zhoršilo
hospodársky výkon i bilanciu slovenských verejných financií.
Aktuálne hodnotenie Slovenska ratingovými agentúrami je napriek zmene
výhľadu od Moody's podľa ekonóma Prognostického ústavu SAV Vladimíra
Baláža zatiaľ na veľmi dobrej úrovni. "Patríme ku krajinám, ktoré
platia omnoho nižšie úroky ako napríklad Taliansko, ktoré je napriek
všetkému omnoho vyspelejšia krajina ako Slovensko," upozornil Baláž.
Z dlhodobého pohľadu je podľa neho treba reštrukturalizovať slovenskú
ekonomiku a vyvážať skôr vedomosti ako energeticky náročné výrobky. "Je lepšie vyvážať čistú prácu v podobe služieb, výskumných aktivít a marketingu, ako taviť oceľ, hliník a železo," dodal.